Proměna divadelního undergroundu po roce 1989

Tato tematická linie spadá pouze do první etapy výzkumu a zabývá se vývojem nezávislého divadla na Slovensku po roce 1989. Přestože se slovenské nezávislé divadlo vyvíjelo paralelně s českou nezávislou scénou, obě prostředí se orientovala na rozdílné poetiky, na jiný společensko-politický kontext a na různorodé výrazové prostředky, což se projevilo zejména po rozpadu Československa v roce 1993. Detailnější pozornost je věnována tvorbě tří výrazných nezávislých souborů STOKA, GUnaGU a Hubris/Debris Company a dále mezinárodním divadelním festivalům.

Ivan Štrpka: „Všetky tie zákazy a čierne listiny boli často deravé (…) možno bol za tým zámer, možno jednoducho bordel (…) V októbri 1987 bratislavskí ochranári vydali publikáciu Bratislava/nahlas, v ktorej otvorene poukazovali na neutešený stav nášho životného prostredia. Opozičná hodnota tej správy bola v tom, že environmentálne analýzy výrazne prekračovali vymedzenú tematiku, ich kritickosť smerovala do oblasti politického a spoločenského života, čoho dôkazom boli aj odsudzujúce nervózne reakcie v straníckej tlači (…) Druhou zásadnou udalosťou bola sviečková manifestácia v marci 1988, ktorú v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí zorganizoval kresťanský disent.“
Žiť svoju báseň,  2018

Juraj Flamik: „Do roku 1989 spoločnosť vstupovala bez rešpektu k právnemu štátu. Obzvlášť markantne sa to prejavilo práve v riešení štátneho usporiadania. V diskusiách na politickej, vládnej i parlamentnej úrovni sa prejavovala nezrelosť novej demokracie a dopady obmedzeného právneho vedomia. Za HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko) predovšetkým Augustín Marián Húska, Hvezdoň Kočtúch a Milan Kňažko do rokovaní vniesli požiadavku na medzinárodne právnu suverenitu Slovenska. Výsledkom bolo nakoniec fatálne zlyhanie snahy českej a slovenskej politickej reprezentácie dohodnúť sa v období od januára 1990 do júna 1992 na upravených pravidlách spolužitia. Bola premrhaná historicky najväčšia šanca upraviť spoločný štát ako základ budúcej prosperity a geopolitického potenciálu, aký v rozmeroch súčasných štátov nemôže samostatne dosiahnuť ani jeden z nich.“
Rozpad Československa – zrada na občanoch, 2017

Zora Jaurová: „Nie, mnohí umelci a ľudia pôsobiaci v kultúre nechceli tento štát. Podobne ako väčšina ostatných. Vzostup nacionalizmu začiatkom 90. rokov a esteticko- kultúrna agenda s ním spojená nadlho odstránili národnú hrdosť z pocitového aj myšlienkového registra trocha kultivovanejšieho človeka a spôsob, akým rozdelenie krajiny prebehlo, bol napriek „mierumilovnej“ tvári len ťažko stráviteľný (…) Paradoxom tohto obdobia je, že v ňom prebehol jediný systematický pokus o reformu kultúrnej infraštruktúry od roku 1989. Jeho problémom bolo, že mal silne politickú motiváciu dostať kultúrny sektor pod väčšiu kontrolu štátu (…) Pre kultúrny sektor bolo toto obdobie definitívnym vytriezvením a prinieslo nutnosť vyrovnať sa s komplikovanou realitou.“
Odkiaľ a Kam. Dvadsať rokov samostatnosti , 2013

Jozef Vlk: „Vnímam porevolučné roky od 1989 do 1995 ako neuveriteľne plodné obdobie, kedy sme boli schopní aj za vlastné peniaze bez nejakej podpory robiť neuveriteľne veľa prác. Vážil som si mieru slobody a spoločenskej pokory voči novému neznámenu zo spoločenského hľadiska.“
Rozhovor vedený v rámci projektového výzkumu, 2019